iu

20. října 2014 v 13:20 | Neniu
Iu mankas al mi...
 

Pomôžte zastaviť Týranie Detí

24. února 2009 v 20:49 | Nikusqa |  na zamyslenie

Týranie detí....vačšina populácie sveta si pri tomto dvojslovnom pomenovaní predstaví to že deti sú bité....či už rodičmi, učiteľmi, nevlastnými rodičmy alebo jednoducho svojimi rovesníkmi či už detmi v rovnakom veku ako sú oni sami alebo detmi staršími. Lenže k týraniu zahrňujeme aj: psychické týranie, fyzické týranie, sexuálne zneužívanie a zvláštne formy týrania detí.

* PSYCHICKÉ TÝRANIE - akékoľvek konanie, ktoré bráni vytvoreniu priaznivých životných podmienok dieťaťu.
Napr. → ponižovanie, krik, odmietanie, ignorovanie, izolovanie, terorizovanie, nadávanie, bezdôvodné obvyňovanie

* FYZICKÉ TÝRANIE - akékoľvek ublíženie na zdraví dieťaťa.
Napr. → modriny, podliatiny, rezné rany, zlomeniny, popáleniny a vnútorné zranenia ktoré bohužiaľ môžu mať za následok aj smrť.

* SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE - akýkoľvek vzťah medzi dieťaťom a staršou osobou, ktorého zámerom je zneužiť dieťa za sexuálnym účelom.
Zneužívateľom môže byť hocikto kto žije v blízkosti dieťaťa napr. → rodič, príbuzný, priateľ, alebo aj úplne cudzia osoba.

* ZVLÁŠTNE DRUHY TÝRANIA - sem patrí nezáujem a ignorácia problému zo strany tých ktrí by sa mali o dieťa starať aj napriek tomu že sa im dieťa zdôverí.
PRíklad: Ak dieťa zneužíva jeden z rodičov a druhý nad tým priviera oči a ignoruje túto skutočnosť, nesnaží sa dieťaťu pomôcť.

Každý občan, ktorý sa stal svedkom či už fyzického, psychického alebo sexuálneho týrania detí je povinný pokúsiť sa zabrániť takémuto zaobchádzaniu a je tiež povinný ochrániť práva dieťaťa a oznámiť takéto konanie na polícií.

Prečo aj keď by sme od prírody mali vedieť že je to našou povinnosťou mnohí sa nezaujímame čo sa deje v našom okolí? Prečo keď víjde na povrch týranie dieťaťa napríklad v médiach ľudia ktorý žiju v blízkom okolí nikdy netušia čo sa stalo? Lebo to nechcú vedieť... Každý sa radšej stará o seba a zatvára oči pri tom o čo by sa mal zaujímať. Silné reči nestačia ja viem. Bohužiaľ ešte nemám vek a ani prostriedky aby som s tým urobila niečo ja no nemyslíte že keby sme sa viac dívali okolo seba a vnímali problémy dnešnej spoločnosti. Keby sa nazbieralo viac ľudí ktorý s tým niečo naozaj chcú spraviť a viac takých ktorý aj na to majú prostriedky určite by sa našiel spôsob ako aspoň zmenšiť číslo týraních detí na minimum. Kedže všetci dobre vieme že týranie maloletých nikdy zo sveta nevymizne úplne....


By Nikusqa

láska

26. září 2008 v 0:11 | Neniu |  hluposti
láska nestačí...
 


koniec...

6. července 2008 v 8:49 | Neniu |  ostatné
Ďalšia noc bez spánku... Neviem prečo sa stále v noci strhnem na zvláštny pocit a potom už nedokážem zaspať... Neviem prečo večer aj keď som unavený a ospalý, po ľahnutí do postele stratím chuť spať... Potom cez deň chodím ako bez duše... žiadna nálada, žiadne city, žiaden rozum... a takto uplynul ďalší týždeň... Niekedy mám chuť na všetko sa vykašlať... Ani tento blog ma už nebaví... Preto som sa rozhodol skoncovať s ním... Zatiaľ ho neruším. Možno niekedy sa vrátim k tomu, keď nájdem tú chuť do života. Ale dovtedy tu nič nečakajte...
Neniu

Žiadny deň

15. června 2008 v 15:19 | Neniu |  ostatné
Dnešný deň je opäť niečím výnimočný... Bez slnka a bez mráčika, bez dažďa a bez snehu, bez modrej oblohy, bez vetra, bez tepla a bez chladu, bez spevu vtákov... Hrozné, že farba oblohy je rovnaká ako farba asfaltu - úplne sivá. Dodávajúc, že farba mnohých domov je tiež sivá, človek sa môže zblázniť! Ako keby nejaký stvoriteľ sveta stratil všetky farby okrem sivej... K tomu ešte žiadny dôvod na radosť, no žiadny smútok, žiadny úsmev a žiadny žiaľ, žiadne city, žiadna nálada a žiadna chuť do života... A taký je tento žiadny deň....
(inspiro laŭ Mārīte. Mi ege dankas al ŝi por ĉio.)

dážď

9. června 2008 v 17:19 | Neniu |  ostatné
A je to tu zas.... Hustý dážď sprevádzaný šerom a chladom opäť zavítal do môjho života. Krajinka vyvolávajúca smútok sa podobá na xerokópiu zhotovenú na zašednutom papieri. Všeko je šedočierne bez akéhokoľvek náznaku inej farby... A ja tu tak uprostred tej vyľudnenej krajinky stojím a moknem. Studené kvapky dopadajúce na moje telo doprevádzajú teplé slzy stekajúce po lícach. Len tak sám sledujem ako voda zmývajúca asfalt odplavuje všetok prach a špinu, rovnako ako slzy uvoľňujú bolesť z mojej duše. Nesnažím sa skryť a vyčkať, kým to prestane, ale pomaly kráčam ďalej s nádejou, že sa na oblohe čoskoro objaví dúha a táto vlaha len dopomôže k lepšej úrode. Neviem ako dlho bude trvať toto obdobie daždov, ale verím, že keď to skončí, opäť vyjde slnko a všetko bude ešte krajšie ako predtým...
Venované pre N.

tartak - ja ne znaju

28. dubna 2008 v 22:36 | Neniu |  ostatné

Тартак - Я не знаю

Я не знаю, що робити… Я не знаю, що казати…
Де знайти чарівні квіти, щоб тобі подарувати…
Щоб тебе причарувати - на секунду, на хвилину…
Бо таких, як я, - багато, а така, як ти, - єдина...
Кожен випадковий погляд зачіпає дивні струни.
Коли я з тобою поряд, тіло пробиває струмом.
Шепочу слова кохання - ледве чутно… Тихо-тихо,
Адже ти мої зізнання все одно зустрінеш сміхом...
Але мов солодкий гріх -
Твої губи, твої очі!
Залишитися без них
Я не можу і не хочу!
Знову сам себе зриваю -
Залишаюсь і зникаю...
Що знаходжу, що втрачаю -
Я не знаю, я не знаю...


Захлинаючись у хвилях твого збудливого сміху,
Поринаю в божевілля і шукаю в ньому втіху...
Сподіваюсь на відлигу - це для мене надважливо,
Бо пробити твою кригу неможливо... Неможливо!...

Tartak - ja neviem

Neviem čo mám robiť.... neviem čo mám povedať...
Kde mám nájsť čarovné kvety, ktoré by som Ti podaroval...
ktoré by Ťa pričarovali - na sekundu, na chvíľočku...
Lebo takých ako som je veľa, a taká ako Ty
si jediná...
Každý náhodný pohľad rozkmytáva divné
struny
Keď som s Tebou moje telo prebíja e
lektrina.
Šepkám slová lásky - takmer nepočutelne….
Ticho - ticho,
Pretože tie moje priznania ajtak privitaš
smiechom...

Ale ako sladký hriech
Sú tvoje pery, tvoje oči!
Zaobísť sa bez nich
Nemôžem a nechcem!
Zasa sám seba trhám
Ostávam a zanikám...
Niečo nachádzam, niečo strácam
Ja neviem, ja neviem...


Topiac sa vo vlnách tvojho vzrušujúceho
smiechu,
Pikujem do šialenstva a hľadám v ňom
útechu...
Spolieham na oteplenie - to je pre mňa veľmi
dôlezité,
Lebo prebiť tvoju kryhu je nemožné…
Nemožné!...

Háveď (láska)

8. března 2008 v 19:14 | Neniu |  veršované
Bolí ma každá tvoja rana,
som smutný, keď sa cítiš sama,
teším sa, keď počujem tvoj smiech.
prežívam každý tvoj spáchaný hriech...
Aj keď sme rozdielni ľudia dvaja,
nejaká háveď ma s tebou spája.

Tá háveď túžbu vo mne vyvoláva -
byť s tebou nech sa hocičo stáva.
Túžbu životom Ťa sprevádzať
a radosť s tebou nachádzať,
byť Ti oporou v každej chvíli
a aby sme spolu šťastne žili

Tá háveď robí so mnou divy.
Aj keď sa hnevám, k tebe som milý,
som ochotný robiť šialené činy.
Ukradnúť hviezdy a dať ti ich bez pocitu viny.
Núti ma vďačný byť za bežné veci.
Ďakujem za úsmev... Ďakujem, že si.

No na tú sebeckú háveď sa hnevám,
iba kvôli nej si teba najviac želám.
Hnevám sa za túžby, ktoré mi dala,
na naplnenie ktorých sa už vysrala.
Bolí ma, že necítiš ku mne to isté,
Láska je sviňa, to už viem iste....

stačí tak málo

28. února 2008 v 10:28 | Neniu |  veršované
Na hranici svetla a tmy stojím,
urobiť ďalší krok sa bojím.
Stojím na roztápajúcom sa ľade,
prosím príď a pomôž mi z tade.
Niekde v srdci mi láska ešte tlie,
tak prilož, nech sa rozhorí,
podaj mi zázračný liek,
nech sa stará rana zahojí.
Daj mi odvahu znovu milovať
a ja Ti tú všetku lásku dám.
Len Ty mi dokážeš radosť vyčarovať,
príď, nech už niesom viacej sám.
Urob zo mňa anjela svojho
a na krídlach Ťa vynesiem do neba
vojdi do náručia môjho,
už nechcem byť dlhšie bez teba.
No ak chceš aby som Ti pokoj dal
a viacej Ťa už netýral
stačí to len povedať
a ten pokoj budeš mať

schizofrenik

6. ledna 2008 v 20:06 | neniu |  veršované
Keď som sám, aj keď som v dave
Neustále mám Ťa v hlave.
Ten sladký úsmev na tvojej tvári
Sa mi pred očami stále mári
Už sa neviem sústrediť na iné veci
Lebo každá myšlienka sa mi s Tebou vmiesi
Nech sa snažím hocijako
Neviem Ťa odstrániť z mysle nijako
Veľakrát sme si navzájom ublížili
Tak prečo rojčím aby sme spolu žili?
Veď samému mi je tak dobre,
Len neviem prečo mi srdce o lásku žobre.
Ja Ťa nechcem, iba ľúbim
Nenávidím, vrúcne túžim...
Daj mi prosím pokoj aspoň v noci
Nechcem byť aj vtedy v tvojej moci
Hoci je mi úžasne vždy keď s tebou sním
No trvá to iba do doby kým sa zobudím
Potom príde smútok bez príčiny
Nasleduje deň ako každý iný
S pocitom lásky v mojej duši
Ktorý mi rozum vzápätí ruší

Kam dál